sa začal ešte v minulom tisícročí. Nikdy som si nepripadala ako princezná z rozprávky, ale keď sa objavil môj princ, bolo to to pravé. Túžba po láskyplnom partnerskom vzťahu, ktorý by sa pretavil do stabilnej rodiny, sa naplnila a on do tejto predstavy stopercentne zapadol. Vychovávali sme šesť krásnych detí a žili by sme spolu šťastne až naveky. Naša rozprávka sa však skončila inak - po dvadsiatich troch rokoch rozchodom.
To, čo nasledovalo, bolo ako z učebnice. Cítila som hanbu, smútok, napätie až zúrivosť. Striedala sa vo mne urputná snaha o návrat a následné odmietanie všetkého, čo súviselo so vzťahom. Tieto silné emócie zamestnávali moju myseľ väčšinu produktívneho dňa, niekedy aj vo sne. Navyše, v tomto neriedenom zúfalstve, akoby nebolo pomoci.
Pud sebazáchovy vo mne držala myšlienka nevzdať sa kvôli deťom. Nestať sa prízrakom mamy, ale byť pre ne ukážkou človeka, ktorý dokáže zvládnuť všetko, čo život prinesie. A ako to v živote býva, dobré so zlým často chodí ruka v ruke.
